Mravec Faraónsky
Charakteristické znaky : Robotnice - veľkosť 2 mm, svetlo hnedá až čajová farba, bruško tmavé, dožívajú sa 20 týždňov. Samičky - veľkosť 3,5 - 4,8 mm, farba žltohnedá, dožívajú sa cca 400 dní. Samčekovia - veľkosť 2,5 - 3,1 mm, farba hnedá, dožívajú sa 14 - 21 dní.
Má dokonalú premenu. Vývoj pri izbovej teplote prebieha zhruba 36 dní (vajíčko 7 dní, larva 17 dní, predkukla 3 dni, kukla 9 dní). U pohlavných foriem trvá vývoj v priemere o 14 dní dlhšie. Optimálna teplota je 26 °C. Pri 14 °C prežívajú, ale sa nerozmnožujú.
Pri teplote 10 °C hynú behom jedného týždňa. Samčekovia a samičky nikdy nelietajú, samičky sa po spárení vracajú do hniezda. Samička v priebehu života nakladie asi 300 vajíčok. Faraónsky mravec je všežravej, prednosť dáva potrave s obsahom bielkovín (mäso, mäsové výrobky) požiera aj sladkosti. Zdá sa, že potravu rád strieda. Vždy dáva prednosť čerstvej a vlhkej potrave. K životu nutne potrebuje vodu. Škodí nie len požieraním potravín, ale aj znečisťovaním. Stavia si jednoduché hniezda na skrytých miestach, ako sú špáry v múre, strope, podlahe v nábytku, okolo teplovodného potrubia, elektrického vedenia, v kúpeľniach, bytových jadrách, knihách, a v rôznych obaloch, krabiciach, izbových kvetinách. Kolónie mravcov sú rôzne veľké a v napadnutých miestach ich býva väčší počet. Jedna kolónia má niekoľko desiatok i stoviek (150 a viac) samičiek a mnoho tisíc robotníc. Pre založenie novej kolónie je potrebné najmenej 20 robotníc a jedna samička.
Mravec obyčajný
Patrí medzi blanokrídlovce, je čierno hnedo lesklej farby a veľkosti 3 - 4 mm. V mravenisku môžeme rozlíšiť 4 kasty: 1. kráľovná - samičky - matky, sú najväčšie a nemajú krídla. 2. robotnice - sú menšie, nemajú krídla a predstavujú najpočetnejšiu skupinu. 3. vojaci - sú to robotnice špeciálneho typu. 4. samce - sú menšie ako samičky a majú krídla.
Mraveniská môžu obsahovať niekedy len niekoľko tuctov jedincov, inokedy ich však býva až niekoľko tisíc. Obývajú skoro všetky typy klimatických oblastí od púšte po dažďové pralesy, od Arktídy po trópy. Aj keď sa mnohé druhy, ktorých je skoro 4000, líšia veľkosťou a tvarom, skoro vždy ľahko poznáme, že ide o mravca. Všetky druhy majú kolenovito ohnuté tykadlá a hrbolček alebo tŕň na štíhlej stopke spájajúcej hruď s bruškom.
Stopka umožňuje vysokú pohyblivosť zadočkov. Niektoré mravce dokážu zadoček úplne obrátiť nahor, namieriť proti nepriateľovi a vystreknúť kyselinu mravčiu. Nové mraveniská sa zakladajú tak, že samce a samičky odletia zo starého hniezda, aby sa osamostatnili. Po párení, ktoré potom nastane, samce hynú. Samičkám odpadnú krídla a vyhľadávajú vhodné miesto na budovanie nového mraveniska. Niektoré druhy majú mraveniská v zemi, pod kmeňmi stromov, prípadne pod kameňmi. Mnohé si stavajú väčšie - menšie nadzemné mohylové kopy, iné si budujú hniezda v dutých steblách, v plodoch alebo v orechoch. Nemnohé druhy budujú papierovité hniezda ako osy. Kráľovná sa sama stará o prvú znášku vajec a dozerá aj na larvy, kým nedospejú. Z nich sa vyliahnu prvé robotnice nového mraveniska.
Kráľovná už potom nerobí nič iné, iba znáša vajíčka. Keď sa raz spárila, môže klásť oplodnené vajíčka až do konca života. Keď vznikne dobré mravenisko, čoskoro sa v ňom začnú zjavovať okrídlené samce a samičky, ktoré nato odletia, aby založili novú kolóniu.
Rus domový
Veľkosť 10-15 mm. Farbu má špinavo žltú až svetlohnedú. Charakteristické sú dva čierne pásy na hrudnom štíte. Obe pohlavia majú krídla, ktoré môžu používať na kĺzavý let. Samička má širšie bruško. Dobre lezú po kolmých hladkých plochách. Dáva prednosť teplým miestam (30 °C) s dostatočnou vlhkosťou a slabým prúdením vzduchu. Znesie aj nižšie teploty a za potravou vojde aj do chladiacich zariadení. Vývoj nedokonalou premenou.
Dĺžka tela - 10- 15 mm
Farba - špinavožltá
Krídla - vyvinuté
Preferovaná teplota - 28 – 33 °C
Dĺžka života imága (dni) - 100 - 150
Dĺžka vývoja larvy - 2 - 4 mesiace
Šváb obyčajný
Veľkosť 20 - 27 mm. Farbu má hnedočiernu, lesklú. Samica má redukované krídla siahajúce do dvoch tretín brušká, nelieta. Vyhľadáva tmavé a vlhké miesta, chladnejšie ako Rus domový, napr. pivnice, sklady, šachty aj kanalizácie. Po kolmých hladkých stenách nelezie. Pohybuje sa pozdĺž stien. Vývoj nedokonalou premenou. Šváby patria medzi najrozšírenejších škodcov v ľudských obydliach na celom svete. Vyskytujú sa v potravinárskych prevádzkach (pekárne, mlyny, pivovary, kuchyne, sklady potravín) obchodoch, reštauráciách, hoteloch, nemocniciach, obytných domoch, na lodiach atď.
Požierajú cukor, med, čokoládu, pečivo, chlieb, cukrovinky, pivo, mlieko, mliečne výrobky, tuky, mäso, údeniny, kožu, kožušiny, ovocie, zeleninu, prírodné textílie. Pri nedostatku potravín môžu požierať aj papier, knihy. Svojou prítomnosťou môžu spôsobiť skrat elektrického prúdu alebo poškodenie počítačových systémov. Ukrývajú sa na tmavých miestach. Aktívne sú v noci. Zdravotný a hygienický význam švábov je v prenose choroboplodných zárodkov na povrchu tela alebo vylučovaním výkalov ako aj v kontaminovaní potravín plesňami. Šíria nepríjemný zápach. Šváby vyvolávajú alergie dýchacích orgánov človeka. Vo výkaloch švábov sa nachádzajú karcinogénne látky.
Dĺžka tela - 20 - 27 mm
Farba - hnedočierna
Krídla - redukované
Preferovaná teplota - 20 – 28 °C
Dĺžka života imága (dni) - 35 - 180
Dĺžka vývoja larvy - 0,5 -2 roky
Ploštica posteľná
Veľkosť tela 4-8 mm, ploché oválne telo hrdzavo hnedej farby. Krídla sú zakrpatené. Ústne ústroje sú bodavo cicavé. Vyvíja sa nedokonalou premenou. Samička denne znáša 5 vajíčok, počas celého života ich nakladie až 500. Vajíčka sú lepkavé, samička ich priliepa na tmavé, neprístupné miesta (štrbiny v nábytku, rámy obrazov, drevené obloženie stien). Z vajíčok sa za 14 - 20 dní liahnu malé 1 mm larvy. Larvy sa 5 krát zvliekajú a po každom zvlečení sa potrebujú nacicať krvi.
Doba vývoja ploštice od vajíčka po vajíčko závisí od teploty prostredia a trvá 1 až 2 mesiace. Ploštica dobre znáša nízke teploty až do -17 °C. Dospelé jedince žijú 14 mesiacov a hladovať dokážu cca 140 dní (údajne až 12 mesiacov). Ploštica je nočný hmyz, cez deň sa ukrýva na suchých miestach blízko postelí, v nábytku, v matracoch, v škárach stien, za obrazmi, za elektrickými zásuvkami, za drevenými obkladmi stien, v kovovom rúrkovom nábytku. Prednosť dáva drevu a papieru. Ploštice žijú mimo tela človeka, zvieraťa. Na svojho hostiteľa prichádzajú nacicať sa krvi.
Krv cicajú všetky vývojové štádiá. Potravu dokážu vyhľadávať aktívne aj na väčšie vzdialenosti. Prítomnosť ploštíc mimo priameho pozorovania možno zistiť tiež podľa charakteristického červeno-hnedého trusu na nábytku, na posteľnej bielizni, pri silnom zahmyzení aj podľa typického zápachu. Ploštica neprenáša ochorenie ale jej bodnutie spôsobuje na koži bolestivé, silno svrbiace pupence.